Smeti alebo odpad?

5 najškodlivejších látok znečisťujúcich životné prostredie, ktoré nikdy nevyhadzujte do kuka nádoby.

Vedeli ste, že smeti nie sú odpad? Tieto dva pojmy rozdeľuje závažný rozdiel: odpad sú škodlivé veci, ktoré sa iba ťažko alebo vôbec nerozložia, smeti sú však recyklovateľné. Rada by som vám ukázala 5 najškodlivejších vecí znečisťujúcich životné prostredie, s ktorými určite žijete spolu aj vy – napriek tomu nie je jedno, čo s nimi urobíte po ich použití.

1. Batérie, akumulátory

V každodennom živote urobia naozaj dobrú službu, ich výroba a používanie však vážne zaťažuje životné prostredie hlavne kvôli ortuti, olova a kadmia, ktoré obsahujú. Keď sa tieto použité batérie a akumulátory skladujú nesprávne, tieto látky sa môžu dostať do pôdy, môžu zvýšiť množstvo skleníkových plynov. Krabice na zber použitých batérií nájdete už v mnohých obchodoch, ale je dobré informovať sa aj na internete.

Ešte jeden tip: veľmi múdrym a ekologickým riešením sú nabíjateľné batérie, dokonca sa dá nimi aj ušetriť.

2. Umelohmotné sáčky, tašky

Na Slovensku sa ich vo svetovom merítku použije veľmi veľa, pritom už aj na ich výrobu je potrebná ropa, zemný plyn alebo iné petrochemikálie, čo spôsobuje vysoké emisie oxidu uhličitého. Podľa surovín na ich výrobu ich rozlišujeme na dva druhy: do jednej skupiny patria sáčky vyrobené použitím kukuričného škrobu alebo napríklad kyseliny mliečnej, toto sú takzvané polylaktidy, ktoré sa pri kompostovaní skutočne odbúrajú, z čoho vyplýva, že tieto sáčky sú kompostovateľné. V každodennom živote však neprevládajú tieto, ale takzvané „oxo-biodegradačné" umelohmotné sáčky, ktoré sa nerozkladajú kvôli nedostatku svetla alebo kyslíka, preto ich nemôžeme dávať na skládku alebo do záhradného kompostéra. Keď na umelohmotnej taške vidíme nápis, že je biologicky odbúrateľná, v 90% prípadov to znamená tašku z druhej skupiny. Avšak o každej umelohmotnej taške môžeme povedať, že podľa odhadov – veď ich používame zhruba iba 50 rokov – sa rozložia približne po 300-400 rokoch. Umelohmotné sáčky, tašky patria do zberu selektívneho odpadu.

3. Lieky

Slovensko je na poprednom mieste aj v používaní liekov, navyše podľa prieskumu ministerstva zdravotníctva vyhadzujeme do smetiaka ročne 2500 ton liekov, čo má vážne ekológii a zdraviu škodlivé následky. Lieky, hlavne tie po záruke, znamenajú v každom prípade nebezpečný odpad, preto sa nesmú (by sa nesmeli) vhadzovať medzi komunálny odpad. Namiesto toho majú svoje miesto v zberných krabiciach v lekárňach, aby sa mohli zlikvidovať bezpečným spôsobom. Takéto zberné krabice môžete nájsť nielen v lekárňach, ale aj na miestach, ktoré majú povolenie na predaj liekov a liečiv, napr. v drogériách.

4. Použitý jedlý olej

Súčasťou nášho každodenného života je jedlý olej, ale kam ho vyliať, keď ho už nebudeme používať? Keď sa dostane do kanalizačnej siete, upchatie kanálov nie je jediné, čo môže spôsobiť. Zvyšuje zaťaženie čističiek odpadových vôd, zhoršuje účinnosť čistiacej technológie, keďže pláva na povrchu vody, zabraňuje vniknutiu kyslíka do vody, čím bráni odbúravaniu znečisťujúcich látok, v jazerách a riekach môže zase spôsobiť úmrtie živočíchov. Keď sa dostane do pôdy, zabraňuje jej schopnosti prepúšťať vzduch, čím môže zničiť pôdnu flóru. Použitý jedlý olej je preto potrebné odovzdať po zozbieraní na špeciálnych odpadových zberných miestach, alebo na niektorej čerpacej stanici. Zozbieraný, použitý jedlý olej sa po adekvátnych čistiacich procesoch použije na výrobu bio paliva, bio plynu, ale dá sa použiť aj ako mazivo.

5. Kyselina chlorovodíková a iný nebezpečný odpad z domácnosti

Kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, kyselina z akumulátorov – tieto nebezpečné – ale užitočné – chemické látky sa často vyskytujú v domácnostiach, skladovať sa môžu iba za prísne bezpečných podmienok a aj zbaviť sa ich je treba s veľkou opatrnosťou. Keď ich nechcete ďalej používať, v žiadnom prípade ich nevylievajte, ale ich dôkladne zozbierajte do umelohmotnej fľaše alebo sklenenej nádoby a vyhľadajte vám najbližší zberný dvor.